Otázka Prečo ľudia nechodia do kostola? zamestnáva nejedného farára. Malcom Gladwell vo svojej knihe Bod zlomu spomína príbeh z Yale University v USA, kde sa 60. rokoch minulého storočia snažili presvedčiť študentov, aby sa dali zaočkovať proti tetanu. Asi by to nebola poriadna univerzita, ak by z toho neurobili výskumný projekt. A tak urobili niekoľko verzií informačného letáku o tetane. V “najstrašnejšej” verzii bola choroba opísaná veľmi explicitne a nechýbali ani fotky detí počas tetanového záchvatu. V najjemnejšej verzii bola choroba opísaná neutrálne a neboli tam žiadne fotky. Po čase mali študenti vyplniť dotazník. Výsledky ukázali, že študenti mali všetky potrebné informácie o chorobe a očkovaní. Skupina študentov, ktorá dostala zastrašujúcu verziu letákov vo väčšom počte uviedla, že majú v pláne dať sa zaočkovať. S uspokojením by sme mohli povedať, že presne taký výsledok sme čakali.

Na univerzite sa však neuspokojili s dotazníkmi. Chceli vedieť, koľkí študenti sa reálne dali zaočkovať. A zistenie bolo doslova šokujúce. Šlo o úbohé 3%! Poučenie a informácie o chorobe, ktoré v infoletáku dostali, boli zbytočné, vôbec sa nechytili. Prečo?

Riešenie hľadali aj výskumníci z Yale. Ich zistenie bolo prekvapujúce. Po malej zmene sa počet zaočkovaných vyhupol na pekných 28%. O akú zmenu šlo? V informačnej brožúrke pribudla mapka zdravotného strediska s ordinačnými hodinami.

Dve veci sú zaujímavé. Medzi zaočkovanými študentami boli rovnako zastúpení tí, ktorí dostali zastrašujúcu verziu infoletáku o tetane a tí, ktorí dostali infoleták v jemnej forme. Žiaden rozdiel.

Druhá zaujímavá vec bola, že šlo o študentov 3. ročníka, ktorí veľmi presne vedeli, kde sa nachádza zdravotné stredisko. Zrejme ho už aj pár krát navštívili. Určite nepotrebovali mapu, aby sa tam dostali.

Ku tomu, aby sa z neúspešnej kampane stala kampaň úspešná neboli potrebné žiadne ďalšie informácie o tetane. Stačila drobná, no praktická úprava vo forme mapky a ordinačných hodín, ktorá študentom uľahčila zaradiť očkovanie do ich osobného programu. Zrazu sa z teoretickej informácie o hrozbách tetanu stala praktická zdravotná záležitosť.

Keď som sa v zbore nie raz snažil otvoriť otázku ako pozvať ľudí do chrámu, mnohí reagovali s tým, že predsa všetci vedia, kde je kostol a kedy sú bohoslužby, že nikoho pozývať netreba. Samozrejme, je to tak. A predsa, zdá sa, že potrebujeme hľadať spôsoby, ako teologickú teóriu urobiť dostatočne chytľavou, aby viedla ku reálnemu praktickému výsledku a činu. Vyššie spomínaný príbeh naznačuje, že možno nepotrebujeme viac teórie. Potrebujeme hľadať niečo, čo “chytí”, niečo, čo z teórie urobí každodennú praktickú záležitosť. Keď to nájdeme, ľudia do duchovného zdravotného strediska cirkvi prídu tak, ako študenti prišli dať sa zaočkovať do zdravotného strediska.

Proces hľadania však nejaký čas trvá a vyžaduje si systematické úsilie. Málokedy nájdeme riešenie na prvý pokus. Hľadanie riešenia obnáša aj nájdenie mnohých “neriešení”, ktoré mnohí, vrátane našich nadriadených, môžu považovať za chyby, omyly, či dokonca porušenie cirkevnej disciplíny, či vieroučnej čistoty.

Našťastie, Biblia nás k hľadaniu povzbudzuje a považuje ho za kľúčové: Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom, dám sa vám nájsť – znie výrok Hospodinov (Jeremiáš 29:13)

</diem>

Photo credit