Písať o letnej dovolenke v januári je možno trochu divné. No bola to skvelá dovolenka a zážitky nemajú expiračnú dobu. Napríklad to, že na dovolenku si idete oddýchnuť, no hneď na letisku vrazíte do kolegu z práce, ktorý ide presne do tej istej destinácie, dokonca do toho istého hotela ako vy. Štatistici by zrejme od pása strelili a presne trafili číslo vyjadrujúce pravdepodobnosť takéhoto javu. Alebo to, že presne v tom istom hoteli stretnete aj bývalú kolegyňu s rodinou.

Hoci šlo o stredomorskú, no predsa len európsku destináciu, prekvapilo nás, že obsluhujúci personál v reštaurácii bol čisto a výhradne černošský. Šlo o študentov neďalekej univerzity, ktorí si v letných mesiacoch takto privyrábali.

Ako býva u nás doma zvykom, pred každým jedlom sme sa stíšili a poďakovali Pánu Bohu za jedlo. Anglicky sa takejto modlitbe hovorí grace (grejs). Po pár dňoch sa nás začal obsluhujúci personál pýtať, či sa naozaj pred jedlom modlíme (či hovoríme “grace”). Jedna dievčina prišla a dokonca tvrdila, že v hoteli robí už štvrtý rok, no doteraz ešte nikdy nikoho nevidela modliť sa pred jedlom. Čo vám budem hovoriť, od vtedy sa nám zdalo, že u personálu máme aj takú malú protekciu. Dokonca si nás zapamätali do takej miery, že nám automaticky nosili nápoje, ktoré sme si zvykli objednávať.

Stretli sme aj ďalších zaujímavých ľudí. Napríklad manželský pár svedkov Jehovových. Pohodový párik. Pánovi manželovi som pomohol s nastavením internetovej siete na tablete, čo neskôr vyhodnotil, že mal z toho zmiešané pocity. Na jednej strane bol rád, že má prístup na web, no na druhej strane si v pošte našiel prosbu, aby poslúžil prednáškou na celoslovenskom stretnutí Svedkov. Je jasné, že ide o veľké publikum a veľkú zodpovednosť. Po zvyšok dovolenky uvažoval nad svojím príspevkom a robil si poznámky.

Zaujalo ma, že títo manželia aj na dovolenku dovliekli pekných pár výtlačkov svojich časopisov Prebuďte sa! a Strážna veža (alebo Strašná veža, ako to ja zvyknem nazývať). A veru, pri mori na lehátkach som videl viacerých Slovákov a Slovenky tieto časopisy čítať. Pospolitý slovenský dovolenkujúci ľud už v lietadle prečítal Nové časy a Plus sedmičky a neváhal siahnuť po ďalšej literatúre.

Ja som si za pomoc vyslúžil knihu. A dokonca, po viacerých debatách (nie, do hádok a konfrontácií som sa na dovolenke nepúšťal) aj uznanie, že vidno, že mám určité všeobecné poznanie. Usmial som sa.

No zanietenosť a zodpovednosť za službu u týchto manželov ma príjemne prekvapila. Znova som si uvedomil, že v živote kresťana dovolenka neexistuje. Že kresťan, to nie je to, čo robím, ale to, kým som. A nemôžem si z toho vziať dovolenku. Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové. (2. Korintským 5:17)

</diem>

Photo credit