Po skončení kázne zišiel jeden brat farár z kazateľne do sakristie a hovorí kostolníčke: Ale som im dal, čo?! Neuvedomil si, že si zabudol vypnúť mikrofón.

Akosi sa v cirkvi stalo takmer normou „dať to tým hriešnikom“. Mnohí kazatelia by si mali odpovedať na otázku, či ich Pán Ježiš poslal evanjelium zvestovať, alebo „otrieskavať Písmo o hlavy poslucháčov“.

V predchádzajúcom blogu som spomínal webinár o Emocionálnej inteligencii na výukovom portáli Coursera, ktorý viedol profesor Richard E. Boyatzis, Ph.D. z Case Western Reserve University v USA. V jednej prednáške hovorí o tzv. pozitívnom emocionálnom atraktore (atraktor – stav, ku ktorému má systém tendenciu smerovať nezávisle na svojom pôvodnom stave) (PEA) a negatívnom emocionálnom atraktore (NEA). Pozitívny emocionálny atraktor sa aktivuje vtedy, keď nás niečo osloví, motivuje, inšpiruje. Negatívny emocionálny atraktor sa aktivuje pri obranných reakciách, napríklad, keď nás niekto kritizuje. No nie len pri kritike. NEA sa aktivuje aj keď nám niekto rozkazuje a hovorí, čo by sme mali robiť. Samozrejme, na život v realite potrebujeme oba atraktory – pozitívny aj negatívny. Negatívny atraktor zabezpečuje obranu a prežitie. Pozitívny atraktor je dôležitý pre náš rast a rozvoj.

Myslím, že tento výskum má svoje použitie aj a práve v cirkvi. Namiesto „otrieskavania Biblie ľuďom o hlavy“, by mohli kazatelia skúsiť hriešnikov inšpirovať. Načrtnúť im možnosti, ktoré majú v Pánovi Ježišovi Kristovi. Čo to znamená, že Kristus zomrel za naše hriechy. Čo to znamená, že máme odpustenie, večný život, že sme Božie deti.

Spomenul som, že aj NEA je dôležitý. Výskumy hovoria, že pomer medzi PAE a NEA by mal byť 3:1 až 5:1. Takže, na každé jedno „musíte, nesmiete“ by malo prísť 3 až 5 pozitívnych vecí. V konečnom dôsledku, Pán Ježiš nás poslal zvestovať evanjelium. A evanjelium je predsa DOBROU správou.

</diem>

Photo credit: Printscreen from webinar