Nie, nejdem robiť reklamu na alkohol! No je to presne táto reklama, ktorá mi zišla na um pri čítaní knihy Firmy, ktoré sa rozhodli byť skvelé od Jima Collinsa a Mortena T. Hansena. V nej hovoria aj príbeh nórskeho dobrodruha, cestovateľa a bádateľa Roalda Amundsena, Vtedy som si uvedomil, že Amundsen nie je len vodka. Roald Amundsen so svojou expedíciou ako prvý dosiahol Južný pól. Vlastne, na Južný pól sa vybrali 2 expedície. Amundsen a Robert Scott. Boli zhruba v tom istom veku (39 a 43 rokov) a mali porovnateľné skúsenosti. Aj na Južný pól sa vydali zhruba v tom istom čase. Takže obaja bádatelia mali so svojimi expedíciami porovnateľné podmienky. Pred sebou mali asi 2000 kilometrov (tam a späť) v nemilosrdnom prostredí, kde teplota aj v lete klesá pod 30 stupňov a navyše fúka silný studený vietor so silou víchrice. No a keďže sa bavíme o roku 1911, musíme si uvedomiť, že nemali luxus moderných komunikačných prostriedkov ako sú vysielačky, či satelitné telefóny. Ak by sa dostali do nebezpečenstva, ťažko by im niekto prišiel na pomoc. Tak to aj skončilo – jedna expedícia bola úspešná. Druhú čakala tragédia.

Roald Amundsen

Roald Amundsen

Ako už isto tušíte, bol to práve Amundsen, ktorý nie len dosiahol Južný pól, ale tiež doviedol svoju výpravu bezpečne späť. Autori knihy porovnávali rozdiely, aby zistili, čo mohlo viesť jedného k úspechu a druhého k istej smrti, a to napriek tomu, že mali rovnaký cieľ aj podmienky.

Ďaleko skôr, než sa vydal na výpravu, robil Amundsen zaujímavé veci. Nemal ešte ani 30 rokov, keď sa vybral z Nórska do Španielska na loď, kde mal absolvovať kapitánsky kurz. Ako cestoval? Nie, nebolo to lietadlo, ani prvá trieda IC vlaku. Šiel na bicykli! Žil s Eskimákmi, aby sa od nich naučil, ako žijú v neustálej zime. Naučil sa riadiť psí záprah.

Scott nemal za sebou takýto tréning. Na ťahanie nákladu si vybral poníky, ktoré sa do snehu zabárali. Nemožno mu uprieť inovatívnosť a progresívnosť, keď si zobral aj motorové sane, ktoré však do tej doby neboli otestované v tak extrémnych podmienkach, aké panujú na Južnom póle. Motor vypovedal službu hneď v úvode a postupne podochli aj poníky. A chudák Scott so svojou skupinou musel väčšinu cesty absolvovať “v záprahu,” keď si sami ťahali náklad.

Scott si zobral jeden teplomer, ktorý sa pokazil, čo ho veľmi rozčúlilo. Amundsen si zobral štyri teplomery. Na výpravu Amundsen prichystal 3 tony zásob pre 5 ľudí. Scott mal 1 tonu pre 17 ľudí. Počas cesty k pólu si budovali skladiská zásob. Amundsen označil nie len samotné skladisko, ale aj okruh až do 10km pre prípad, že by sa v búrke a za zlej viditeľnosti odchýlil od kurzu. Keďže sa vracal tou istou cestou, značil si, kadiaľ idú, čo im urýchlilo cestu späť. Scott označil len priamo sklad. Trasu k nemu si neoznačil. Ani cestu späť si neznačil.

Robert Falcon Scott

Robert Falcon Scott

Amundsen si pripravil a spísal aj “krízový plán” pre prípad, ak by sa mu niečo stalo. Chcel si byť istý, že jeho tím bude presne vedieť, čo treba robiť. 15. decembra 1911 dosiahol Amundsen a jeho tím Južný pól. Scott dosiahol Južný pól o mesiac neskôr, 17. januára 1912. Amundsen sa vrátil do svojho základného tábora 25. januára 1912, presne podľa plánu. Scotta a jeho 2 spoločníkov našli koncom roka 1912 zamrznutých iba 16km od zásobovacieho bodu.

Medzi bádateľmi bol ešte jeden zaujímavý rozdiel. Scott šiel podľa počasia. Ak bolo veľmi zlé, ani sa nepohli z tábora. Ak bolo počasie dobré, hnali sa o preteky. Amundsen zvolil iný prístup. Dal si za cieľ každý deň, bez ohľadu na počasie, prejsť 20 míľ. Keď niekto z jeho skupiny navrhol, aby šli rýchlejšie a prešli za deň 40 míľ, predsa len, pretekajú sa so Scottom, ktorý, podľa ich výpočtov, mal byť pred nimi. Ide predsa o prestíž. Čo povedal Amundsen? Povedal NIE.

Príbeh týchto dvoch mužov mi pripomína život kresťana. Mnohí kresťania žijú svoju vieru, keď svieti slnko, keď je všetko v poriadku, keď je všetko krásne. No akonáhle sa obloha zatiahne, sedia niekde v tmavom kúte a nadávajú na všetko a všetkých. Iní to robia naopak, keď svieti slnko a obloha je modrá, žijú si svoj život, o Pána Boha “nezavadia”. A keď sa obloha zatiahne a oni sa dostanú do problémov, alebo ich postihne vážna choroba, vtedy sa zrazu začnú utiekať k Pánu Bohu. Reálne príbehy reálnych ľudí nás pred takýmto konaním varujú. A aké ponaučenie nám dávajú? Čítajme si Božie slovo, rozprávajme a konzultujme svoj život každý deň s nebeským Otcom, každý deň praktizujme život viery, život kresťana, trénujme sa v ňom, zdokonaľujme, ABY sme boli pripravení na zlé dni. Ak sme v dobrej duchovnej kondícii, zvládneme aj ťažké obdobia. Ale ak nie sme v dobrej kondícii a prídu ťažké chvíle, už bude neskoro.

Amundsen povedal: “Víťazstvo čaká na toho, kto má všetko v poriadku – ľudia to volajú šťastie. Porážku zažije ten, kto zanedbal včasné prijatie nevyhnutných opatrení. Toto voláme smola.” Spomeňme si na tieto slová, keď znova uvidíme v telke reklamu.

</diem>

Photo credit: google; wikipedia