Noviny na kazateľni?

Jeden z najvýznamnejších novodobých teológov je nepochybne Karl Barth. Tento švajčiarsky teológ je považovaný za najväčšieho protestantského teológa 20. storočia. Pápež Pius XII ho nazval najdôležitejším kresťanským teológom od čias Tomáša Akvinského. Barthov vplyv presiahol akademickú teologickú pôdu. Ovplyvnil aj vtedajší každodenný spoločenský život, čoho dôsledkom bolo, že 20. apríla 1962 sa dostal na titulku časopisu Time. Budúci rok si pripomenieme 55. výročie Barthovej titulky v časopise Time.

Medzi veľmi známe výroky Karla Bartha patrí aj ten o Biblii a novinách. Na kazateľňu si treba priniesť v jednej ruke Bibliu a v druhej noviny. Kresťan má čítať oboje, lebo „Biblia pomáha udržať kontakt s Bohom a noviny udržať kontakt so svetom.“ Niektorí debatujú o tom, či Barth niečo takéto vôbec povedal. No na stránke Princeton Theological Seminary sa venujú tejto veci a okrem iného hovoria, že práve v článku z časopisu Time Barth spomína, že mladým teológom radil, aby čítali Bibliu aj noviny, no aby sa pozerali na dianie v novinách z pohľadu Biblie.

Ja som si spomenul na tento jeho biblicko-novinársky výrok pri čítaní článku o spisovateľoch a písaní. Autor článku tvrdí, že každý, kto čokoľvek píše, mal by pamätať na tzv. „návnadu“ (journalist hook). Akýkoľvek text, či už je to článok v novinách, časopise, či prednáška, prezentácia, či čokoľvek iné, by malo mať „návnadu“, teda niečo, čo pritiahne, zaujme čitateľa, či poslucháča.

Počul som stovky kázní, zamyslení, príhovorov. Mnohé boli naozaj skvelé, zaujali ma, poučili, napomenuli, povzbudili. No mnohé boli skôr príkladom toho, ako sa to robiť nemá. Strácal som sa v nich, boli bezobsažné, bez štruktúry, plné fráz a hlavne – nudné.

My evanjelici sa hrdíme, že sme cirkvou Slova. V Písme sme svedkami, že keď Pán Boh hovoril, tak sa diali veci, všetko sa dávalo do pohybu. Pán Boh svojim slovom stvoril vesmír, Zem, všetko, čo existuje okolo nás. On povedal a stalo sa! On svojim slovom kriesil z mŕtvych. Povedal: Lazar, poď von! A Lazar vyšiel z hrobu!

Často je pre mňa otázkou, aké slovo kážeme v našich kostoloch? Ak to je naozaj Božie Slovo, ako je možné, že život v cirkvi stagnuje až upadá? Darmo si budeme niečo nahovárať, čísla nepustia. Nemali by sme sa zamyslieť a možno konštruktívnou kritikou pristúpiť k otázke či to, čo zaznieva každú nedeľu z kazateľníc v našich chrámoch, je naozaj Božie Slovo? Nie je to skôr slovo ľudské? Položme si otázku: Je naozaj možné, že v stovkách našich chrámoch znie Božie Slovo, no toto Slovo, ktorým vznikol vesmír, Slovo, na ktoré Lazar vyšiel z hrobu, dnes nemá žiadnu moc? Nepohne nami?

Možno to nie je kázňami. Možno sú všetky kázne skvelé. Možno to je zápalom. Kto sám nehorí pre Krista, nemôže zapáliť iných. Ale taká diagnóza by bola oveľa oveľa horšia.

Preto dúfam, že možno by stačilo vziať si radu Karla Bartha serióznejšie. Predstavte si, že by všetky kázne v našej cirkvi za danú nedeľu vyšli vo forme novín alebo časopisu. Koľko kázní by ste prečítali? Prelistovali by ste si taký časopis? Predplatili by ste si ho? Ak by nejaké vaše obľúbené noviny, či časopis mal články písané tak, ako sú niektoré kázne, koľko by ste si z toho prečítali? Ako dlho by vás to bavilo? Koľko by vás to držalo? Myslím, že tie noviny v jednej ruke hovoria nie len o tom, že kázne by mali byť aktuálne, ale aj o tom, že by mali byť pútavé. Mali by byť pripravované v takej forme, aby poslucháča alebo čitateľa zaujali, upútali a udržali túto pozornosť tak, aby dopočúval / dočítal kázeň do konca. Mali by mať tú novinársku „návnadu“, gradáciu, rozuzlenie.

Farári málokedy dostávajú priamu spätnú väzbu na svoje kázne. Každý farár, ktorý také reakcie dostáva, by mal byť za ne vďačný. Možno by stálo za pokus, ak by si farári, prípadne zborové presbyterstvá, zvolili pár ľudí, ktorých úlohou by bolo dávať farárovi spätnú väzbu. Možno by stačilo urobiť a dať do kostola krabicu, kde by ľudia mohli vkladať svoje postrehy, návrhy, otázky a pripomienky.

V učebniciach rétoriky dávajú za príklad rétorického umenia aj nášho reformátora Dr. Martina Luthera. Tradíciu teda máme skvelú. Patrilo by sa nám držať sa jej a rozvíjať toto rétorické a kazateľské umenie ďalej. Preto na záver jedna kazateľská rada práve od Luthera: Hovor múdro, otvor ústa (hovor nahlas), skonči včas.

„Tritt fest auf, mach ‚s Maul auf, hör bald auf.“ (Martin Luther)

</diem>

Photo credits:
– písací stroj
– Karl Barth na titulke Time
– Luther na kazateľni